V roku 2016 som bol pre ľudí divný. V roku 2026 som s tými istými vecami zrazu mainstream. Nie preto, že by som sa zmenil ja – zmenila sa doba. To, čo bolo kedysi „moc odvážne”, je dnes „normálne”. A kto bol vtedy odvážny, dnes zbiera plody svojej práce. Predstavte si dva kruhy. Malý vnútorný je mainstream roku 2016. Veľký vonkajší je mainstream roku 2026. Všetko, čo bolo pred desiatimi rokmi za hranicou malého kruhu – teda „divné” – je dnes pohodlne vo vnútri toho veľkého. Kruh sa rozšíril a z okrajových prístupov sa stal hlavný prúd. Tu je päť najväčších posunov.

1. Záležalo na followeroch, dnes na superspojeniach

Na Linkedin je 1 – 2 % pravidelných supertvorcov, zhruba 10 % verejných lajkovačov a komentovačov a zvyšných 90 % tvorí tichá väčšina. Vy potrebujete rozvíjať vzťahy s tými desiatimi percentami, ktoré sa nehanbia vás verejne zdieľať.

Ako sa superspojenia budujú v praxi? Ja to robím cez Grilovačku. Každý piatok naživo hodnotím profily ľudí, ktorí sa sami prihlásia – a pomáham im zadarmo. Kto dostane poctivú spätnú väzbu a reálne mu pomôže, nezostane tichým divákom. Začne komentovať a lajkovať aj moje ďalšie statusy, odporúča ma vo svojich kruhoch a vracia sa do konverzácie.

Krásny príklad je Tomáš Kiebel: prihlásil sa do grilovačky priamo v komentároch, rady okamžite aplikoval – požiadal klientov o recenzie a zistil, že spolupráce si vie pridať do projektov na profile. A odvtedy je pri mojom obsahu pravidelne.

A ešte jedna dôležitá vec: záznamy Grilovačiek majú na YouTube často len pár desiatok videní. Podľa metrík z roku 2016 by to bol prepadák. Lenže hodnota nie je v počte videní – je vo vzťahoch, ktoré pri tom vznikajú. Jedno superspojenie, ktoré vás verejne zdieľa, má väčšiu cenu ako tisíc tichých followerov.

2. Linkedin bol online CV, dnes je osobná značka

Preč sú časy bezduchých profilov, z ktorých nevieme, čo si ten človek myslí, ako rozmýšľa a za čím si stojí. Profil je ako domček, do ktorého treba aj niekoho pozvať.

Ako vyzerá osobná značka v praxi, ukazuje môj učeň Fero Baník z firmy Baník a syn. Začínal proti stereotypu, ktorý pozná každý remeselník: ak robíš špinavú prácu, máš nízku spoločenskú hodnotu. Namiesto sťažovania si zvolil poslanie – vrátiť remeslu rešpekt a hrdosť a zmeniť pohľad na manuálnu prácu.

A potom prišlo to najsilnejšie: vlastný jazyk. Montérkový rozum. Montérkoví kolegovia. Unikátne identifikátory, ktoré nemá nikto iný na trhu. Toto posolstvo opakuje všade – v statusoch, v komentároch, v podcaste Stavba a technológie, ktorý má už vyše 50 častí. Výsledok? Jeho slová dnes používa komunita sama od seba. Ľudia mu do komentárov píšu, že „robia len to, čo zdravý montérkový rozum káže” – a montérky sa z hendikepu stali symbolom hodnôt.

Presne to je rozdiel medzi online CV a osobnou značkou: životopis si nikto nepamätá, ale jazyk a príbeh áno. Celý Ferov príbeh som rozobral v Grilovačke 3.

3. Povedať názor bolo odvážne, dnes je divné nevyhraniť sa

Zrazu je vstupenkou ku konzultáciám „správny politický názor”. Trochu choré, nie? Používame čiernobiely filter aj tam, kde je realita farebná.

Na vlastnej koži som si to vyskúšal pri kauze Jama Levová. Marketér Filip Kuna vo videu poukázal na to, že Separova treska je rovnaká ako pôvodný produkt od Ryba Žilina – a Separ ho za to osobne urážal. Keď si ho potom Markíza posadila do porotcovsko-investorského kresla, poslal som televízii otvorený list. Na Linkedin ho videlo vyše 50-tisíc ľudí a nazbieral stovky komentárov, video k téme malo 134-tisíc videní.

Vyhraniť sa už nie je odvaha, ale očakávanie. Len rátajte s tým, že odpoveďou nemusí byť argument.

4. Museli ste byť v kancelárii, dnes robíte odkiaľkoľvek

Digitálni nomádi boli exoti. Dnes týchto exotov ocenia aj v korporátoch – aj takto sa šetria náklady na zbytočne veľkých offisoch.

Sloboda miesta má však jednu podmienku: keď tvoríte odkiaľkoľvek, ľudia vás musia spoznať na prvý pohľad. Potrebujete svoj rozpoznávací prvok – po anglicky distinctive asset. Ideálne vizuálny alebo štýlový.

Ja mám šiltovku s logom M, tričko so sloganom Aj ty si in.® a vodoznak v každom videu. A keďže značka je majetok, mám tieto prvky chránené štyrmi ochrannými známkami na Slovensku aj v Česku.

Štýlový prvok funguje rovnako dobre. Peter Schmiedl z Košickej futbalovej arény, ktorého som rozoberal v Grilovačke 2, začína každý status červenou a modrou guľôčkou a píše poctivým východniarskym nárečím. „Ta ja nechapem. Ta na Sziget abo na Grape festival, že dakto ide ešte berem. Ale ta na Linkedin festival?” Jeho status spoznáte vo feede skôr, ako si prečítate meno. A presne o tom to je.

5. Video robili špecialisti, dnes ho robia podnikavci

V roku 2016 nebolo tak chytrých mobilov, appiek či AI nástrojov. Dnes je tvorba videa dostupná pre všetkých. „Hovoriaca hlava” na kamere je najsilnejším nástrojom pri budovaní osobnej značky. Tak bolo, tak je a tak asi aj bude.

V roku 2016 ste na video potrebovali kameramana, strihača a ideálne štúdio. Dnes stačí mobil vo vrecku a nápad. Tvorba videa sa zliberalizovala – už ju nerobia len špecialisti, ale hocikto, kto sa nebojí stlačiť REC.

A dá sa to robiť dynamicky a zábavne. S Filipom Kunom sme nedávno natočili video postavené na hravom strihovom prechode cez dvere chladničky – žiadny štáb, žiadne štúdio. Výsledok: vyše 22-tisíc zobrazení a stovka komentárov. Nie preto, že by bolo produkčne dokonalé, ale preto, že bolo nápadité. V roku 2026 vyhráva nápad nad technikou.

Vlna je vlna, trendy sú trendy

Najprv ste za divného. Potom za odvážneho. A nakoniec za samozrejmosť.

A ak to s Linkedin myslíte vážne, pozrite si môj 10-týždňový program Linkedin SlowTrack. Pre firmy mám aj svižné školenie Linkedin FastTrack.