Na počet obyvateľov tu máme viac rebríčkov vplyvu, než reálnych influencerov.

Ako sme sa však dostali do bodu, kedy nás viac zaujíma poradie v zozname než samotný obsah?

Ako sa to celé začalo?

V roku 2022 ma oslovil Jano Stareček z Data on Steroids s víziou nájsť vplyvných ľudí na tejto sieti. Moja rada vtedy znela: „Začnite riaditeľmi, potom pridajte marketérov.“ Cieľ bol jasný a ušľachtilý – ukázať, kto tvorí kvalitne, a zdieľať konkrétne príspevky, ktoré môžu ostatných inšpirovať.

Bod zlomu prišiel v roku 2024. Po konferencii Infestival sa to celé, úprimne povedané, „pokazilo“.

Keď poradie vyhrá nad inšpiráciou

Celá pozornosť publika aj tvorcov sa zrazu presunula z obsahu na samotné poradie. Do jedného vreca sa hodila halda rôznorodých ľudí z odlišných oblastí s rôznymi cieľmi. A vtedy nastúpila ego-driven motivácia.

Priznám sa, v prvom roku som bol na 24. mieste nadšený. Neskôr som si však uvedomil absurdnosť nastavenia: „Nie je dôležité, na akom mieste si, ale pred kým si.“ Táto extrémna súťaživosť nám trochu prerástla cez hlavu.

Pasca sociálnej úzkosti

LinkedIn je dnes najnáročnejšia platforma na tvorbu obsahu. Neustále vás niekto hodnotí – zamestnávateľ, klient, konkurencia. Rebríčky k tomuto tlaku pridali ďalšiu vrstvu. Psychológovia to nazývajú Social Anxiety Disorder – strach z hodnotenia inými ľuďmi.

Mnohí šikovní ľudia, ktorí majú čo povedať, sa radšej zaseknú alebo rovno vyľakajú. A ako hovorím vo videu: Najhoršia je smrť z vyľakania. Rebríček pritom nijako nevaliduje vašu skutočnú ľudskú alebo odbornú hodnotu. To, že nie ste v tabuľke, neznamená, že neexistujete.

Influencerstvo vs. komfortná zóna

Dnes sa rebríčky snažia identifikovať influencerov, ktorým budú značky platiť za propagáciu. Ale ruku na srdce – je skutočným influencerstvom hovoriť to, čo chce počuť 90 % bubliny?

Skutočný vplyv podľa mňa začína tam, kde môžete niečo stratiť. Kde vystúpite z komfortnej zóny „toxickej pozitivity“ a poviete názor, ktorý vás niečo stojí.

Záver: Viac intuície, menej fabrík

Keď začala vojna na Ukrajine, ako LinkedIn konzultant som mesiac nedal status. Prišlo mi to nevhodné. A svet sa nezrútil. Som zástancom intuície, nie „príspevkovej fabriky“. Tvorba na LinkedIn by mala byť o prirodzenosti a o tom, či sa na to v daný moment cítite, nie o strachu, že vypadnete z top 100-vky.

Máme najviac LinkedIn rebríčkov na obyvateľa. Čo keby sme namiesto toho mali radšej najviac normálnych ľudí?